S príchodom jari prichádzajú aj Veľkonočné sviatky a s nimi tradičné zvyky. Počas týchto dní prežívame a oslavujeme najväčšie kresťanské sviatky v roku. K týmto sviatkom patria aj tradičné výrobky, ktoré ľudia pokladajú na stôl. Hostine na Veľkú noc každoročne predchádza 40 dňový pôst, ktorý ľudia dodržiavajú už niekoľko storočí.
Pôst nezahŕňa len obmedzenie stravy, ale vzťahuje sa i na ostatné oblasti života. Pôstne žiť znamená nechodiť na zábavy, večierky, muži sa vzdajú alkoholu a cigariet. Ľudia sa v minulosti stravovali múčnymi jedlami, kašami, zemiakmi. Išlo o odľahčenie organizmu. Počas pôstu sa nesmie jesť jedlo z teplokrvných zvierat, sú ľudia, ktorý nekonzumujú ani syry, mlieko, vajcia. Pôst nám pripomína súčasnú vegetariánsku stravu.
KVETNÁ NEDEĽA– jedlá v tento deň by mali mať ochrannú silu. Pripravujú sa cestoviny s makom, alebo strukoviny. Zeleninu jedli ľudia takú pri ktorej chceli, aby rýchlo vykvitla. Vyhýbali sa kapuste, aby mala hlávku a nešla do kvetu.
ZELENÝ ŠTVRTOK– v tento deň sa jedia zelené jedlá, pretože majú ozdravujúci účinok pre organizmus. Na vašom stole by nemal chýbať špenát, žihľavový prívarok. Varia sa aj cestoviny, šúľance. Sadí sa mak, tekvica, uhorky, hrach, bôb. Prvé mäsité jedlo sa konzumuje až na Bielu sobotu.
VEĽKÝ PIATOK – v piatok dodržujú kresťania prísny pôst. Je sa 3 krát za deň, ale iba raz do sýta. Na stole sa neobjavuje žiadne mäso. V tento deň ľudia nepracujú, ani so zemou sa nesmie hýbať.
BIELA SOBOTA– počas bielej soboty gazdinky pečú koláče pre svojich šibačov. Na obed sa podáva kyslá polievka z vývaru z údeného mäsa, ktorú zahusťujeme vajíčkom. Po polievke sa jedia bryndzové halušky, alebo opekance s makom. Na večeru si môžete dať tú istú polievku, ale ľudia zvyknú pripravovať kapustu s hríbmi. Z mäsitých jedál bola v minulosti najčastejšie podávaná bravčovina, údená šunka, klobásy, ale aj huspenina. Mäsité jedlá môžu byť nahradené syrmi, oštiepkami a tvarohom.
Gazdinky pripravujú košíky naplnené klobáskami, šunkou, vajíčkami, chlebom, soľou, jabĺčkami, chrenom. Niekde sa pridáva aj hrudka z vajec a mlieka. Košík sa prikryje vyšívanými dečkami, ktoré kňaz požehná.
VEĽKONOČNÁ NEDEĽA– s celou rodinou konzumujú sa požehnané jedlá.
VEĽKONOČNÝ PONDELOK– deň začína oblievačkou, šibačkou dievčat. Šibačom ponúkame koláče, dostanú maľované vajíčka, prípadne aj niečo tuhšie.