Človek má často pocit, že z nejakého dôvodu nemôže mať to, čo naozaj chce. Je ťažké povedať, prečo mávame takéto výčitky a čím je to vlastne spôsobené. Asi je však jasné, že nemáme príliš veľa dôvodov na to, aby sme sa považovali za menejcenných, no napriek tomu sa odhodlávame k tomu, aby sme sa odsudzovali navzájom. Ťaží nás to, no aj tak to robíme, chceme byť iní, no stále si všetko odopierame a ospravedlňujeme sa, keď sa nám niečo nepáči. Ale prečo by sme si nemohli stáť za tým, čo chceme? A za tým, čo sa nám naozaj páči? Veď to nie je až také ťažké.
Poviem vám jeden príbeh…
Keď som bola malá, často som snívala o tom, že budem robiť niečo, čo mi budú iní ľudia závidieť. Že proste budem mať zamestnanie, nad ktorým bude každý len ochkať a dvíhať obočie. Asi je vám však jasné, že moje sny sa trochu pochovali, pretože nie je možné, aby som neustále riešila hlavne to, čo je pre mňa dôležité. Napriek tomu si myslím, že som dosiahla, čo som chcela. A keď som dosiahla prvý míľnik vo svojom živote a mala som dosť peňazí, bolo mi jasné, že teraz môžem robiť aj iné veci.
Zariadim si všetko presne tak, ako chcem…
Mojím prvotným rozhodnutím bolo, aby jednoducho všetko vyzeralo podľa mojich predstáv. Proste som túžila po modernom bývaní a po modernej kancelárii, preto som sa rozhodla, že dominantou budú sklenene zabradlia. Aj v mojom domove a aj v mojej kancelárii. Mala som pocit, že ľudia mali aj tak zvláštne predstavy o tom, pre čo som sa rozhodla, pretože z nejakého dôvodu sa na to pozerali divne. Ale ja som už bola rozhodnutá. Toto je pre mňa dôležité, preto to chcem mať vo svojom byte a všade, kam prídem. Nemyslím si, že má niekto právo starať sa do mojich rozhodnutí. A vôbec ma nejakým spôsobom posudzovať. Takže, čo si o tom myslíte vy? Mám pravdu, všakže? Nemusím sa tým už viac predsa zaoberať.