Určite ste sa neraz čudovali nad tým (a možno aj rozčuľovali), prečo milionári nepomáhajú neziskovým organizáciám, či nepodporujú inú dobročinnú činnosť.
Svetové bohatstvo je neúmerne a veľa krát nespravodlivo prerozdelené. Veľa boháčov si svoje bohatstvo ani nezaslúži – nijakým spôsobom sa oň nepričinili – prišli k nemu ako sa hovorí „slepé kura k zrnu“. Nebolo by teda spravodlivé, aby sa so svojím bohatstvom podelili? Aby podporovali nejakú dobrú vec?
Státisíce ľudí, ktorý umierajú na bežné choroby, lebo nemajú primeranú zdravotnú starostlivosť, deti, ktoré čakajú na operáciu, lebo nie je v krajine k dispozícii drahý zdravotný prístroj, starí ľudia a deti z domovov, ktoré musia bývať v nevyhovujúcich podmienkach, útulky, neziskové organizácie, ktoré čakajú na sponzorské dary – a tak ďalej a tak ďalej – mohli by sme tu vymenovávať a vymenovávať možnosti, kde by sa bohatí ľudia mohli angažovať a pomôcť menej „obdareným“ ako sú oni sami. No nerobia to. Na peniazoch si sedia akoby im išlo o život.
Ak aj nejaký bohatý človek podporí nejakú dobrú vec – nechá sa ospevovať do neba a sú toho celé média. Treba si ale uvedomiť, že zatiaľ, čo taký chudobný človek dá 20 eur zo svojich peňazí na charitu – uňho to tvorí jednu sedminu či dokonca jednu tretinu rozpočtu (ak počítame minimálnu mzdu alebo sociálku). Bohatý človek môže síce dať aj 10 000 eur, no uňho to veľakrát netvorí ani jednu stotinu príjmu. Kto je teda štedrejší? Milionár alebo „pani Blažková“ , ktorá dala svoje posledné peniaze charite?
Na vine je psychika
Na obhajobu milionárov treba povedať, že možno za to ani nemôžu – sú len mentálne chorí. Americké štúdie s ľuďmi dokázali, že je jedno, koľko má človek peňazí, stále sa bojí, že ich nemá dosť. Nejedna celebrita trpí syndrómom strachu straty peňazí. „Bojí sa, že hocikedy môže skončiť na ulici. Raz sa zobudí a s rozprávkovým životom je koniec.“ Bohatí ľudia žijú v neustálom strese, že o svoje peniaze prídu. Môžu prísť zlodeji, nevydarená kauza či katastrofa a peniaze sú proste fuč. Nemálo peňazí pri tom putuje do vrecka psychiatrom, ktorí liečia bohatých ľudí z ich obcesií.
Od bohatých teda peniaze nečakajte. Majú dosť problémov s vlastnou hlavou, nieto ešte myslieť na nás ostatných. Niekoho jednoducho trápi, že má málo držiek v polievke a iného, že má dosť malé diamanty.