Niektoré pády jednoducho bývajú zbytočné: Babylonská ríša, Rímska ríša, grécke mestské štáty, Kartágo… Čo ich spájalo? Všetky tieto civilizácie sa dopustili chyby. Akej? Rôzni rôznej.
Babylonská ríša: hlava ríše utláčala vlastných obyvateľov, čo viedlo k nechuti stavať sa na odpor postupujúcim Peržanom, ktorý nakoniec Babylon obsadili, a vyvrátili tak dlho najsilnejšiu ríšu na zemeguli
Rímska ríša: záhubou sa jej stal jej vlastný základný kameň – pokorené národy. Keď sa totižto prihnali Germáni, Huni, a napokon Slovania, pokorené národy neboli ochotné brániť Rímsku ríšu, a tá padla. Rím dobyli Vandali, ktorý niekoľko dní tento skvost Európy pľundrovali a ničili. Podľa ich konania sa doteraz volajú tí, čo bezdôvodne ničia a znehodnocujú – vandali.
grécke mestské štáty: už z názvu je jasné, že nie Grécko, ale grécke mestské štáty – chybou bola teda jasne rozdrobenosť, nejednotnosť. Proti perzskému vojsku, zostavenému prevažne z nasilu naverbovaných poddaných, ktorí s vládnucimi Peržanmi nezdieľali ani krv, ani jazyk, takéto,,Grécko“ obstálo, no keď prišli dobre organizované légie s auxiliárnymi jednotkami (jazda, prakovníci, lukostrelci, zabezpečujúci potravu…), nachádzajúce sa pod kvalitným a skúseným veliteľským zborom, Grécko – grécke mestské štáty boli postupne pokorené, Grécko sa stalo súčasťou Rímskej ríše, a neskôr sa skrz Východorímsku ríšu pretvorila na ríšu Byzantskú, ktorá pretrvala až do 15. Storočia, kedy hu dobyli Osmanskí Turci. Vtedy zas padla kvôli chybám, ktorých sa dopúšťali byzantskí cisári jeden za druhým.
Kartágo: jej veliteľ zaútočil na Rím cez Iber (Španielsko), Alpy a pádsku nížinu, zatiaľ čo nechal nechránené pobrežie pri svojom hlavnom meste na severe dnešnej Afriky. Rimania sa tu vylodili, mesto dobyli, polia posypali soľou, aby sa tam nikdy nič neurodilo, a vrátili sa. Kartagiánsky veliteľ sa navyše pri útoku spoliehal na slony, ale veľká časť z nich neprežila prechod Alpami, a tak stratil jednu z mála výhod, ktoré slony jednoznačne predstavovali pri boji s Rimanmi.